História Čechov a Slovákov v Kanade

Nikto už asi presne nezistí, kto bol prvým Čechom, ktorý vstúpil na pôdu dnešnej Kanady. Styky českých krajín s Kanadou majú staré korene. V tejto súvislosti sa často spomína osobnosť princa Ruprechta Falckého, narodeného 17. decembra 1619 v Prahe, ktorý sa od roku 1661 podieľal ako prvý guvernér Spoločnosti Hudsonovho zálivu na dobývaní Kanady. V 18. storočí pôsobili v Kanade moravskí bratia, avšak vo väčšom meradle začali českí vysťahovalci prichádzať do Kanady až v poslednej tretine 19. storočia spolu s ďalšími emigrantmi z Rakúsko-Uhorska. Patrili k nim aj štyria českí farmári (Junek, Pangrác, Doležal a Skokan), ktorí sa v roku 1884 usadili v Saskatchewane a založili osadu Kolín blízko mestečka Esterhazy, pomenovaného podľa majiteľa Prvej uhorsko-americkej osídľovacej spoločnosti, ktorá vysťahovalcom sprostredkovávala vlastníctvo pôdy.

O prvej vlne emigrácie z českých krajín, ktorá sa skončila v roku 1914, nemáme presné údaje, pretože vtedajšie štatistiky zaznamenávali len štátnu príslušnosť, nie národnosť prisťahovalcov. Až sčítanie obyvateľstva Kanady po prvej svetovej vojne v roku 1920, keď už existovalo samostatné Československo, preukázalo, že v Kanade žije 8 840 Čechov a Slovákov. Obe etniká sa usadzovali najmä v Montreale, Toronte a Winnipegu. Medzi prisťahovalcami prevládali robotníci a remeselníci, no nechýbali ani poľnohospodári, ktorí sa sústreďovali do vidieckych osád, najmä v Alberte (jedna z nich nesie meno Prague), v Britskej Kolumbii a v Ontáriu. Príliv vysťahovalcov z Československa do Kanady v 20. rokoch prudko rástol — v roku 1922 prišlo do Kanady 110 osôb, v roku 1928 už 8 184, čo bola viac než polovica vtedajších československých vysťahovalcov do zámoria. V 30. rokoch sa však v dôsledku hospodárskej krízy tento príliv spomalil, pričom niektorí sa dokonca vrátili do starej vlasti. Napriek tomu krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny žilo v Kanade viac než 40 000 krajanov (vrátane Karpatorusov), z ktorých väčšina boli Slováci (26 000, teda takmer 65 %). Tieto počty približne zodpovedajú aj odhadu dr. Hnízda, zamestnanca československého generálneho konzulátu v Montreale, ktorý v roku 1937 uviedol, že v Kanade žije 35 000 Čechoslovákov, z toho 1/5 Čechov, 3/5 Slovákov a zvyšok tvorili Nemci, Maďari, Poliaci, Židia a Podkarpatskí Rusíni.

Prvé krajanské spolky vznikali pri kostoloch a mali náboženský charakter. Najstaršou svetskou organizáciou bol telovýchovný spolok Sokol, ktorý založili českí baníci vo Franken v roku 1912. K masívnejšiemu zakladaniu spolkov, ktoré združovali krajanov roztrúsených po celej Kanade, však došlo až v medzivojnovom období. Z tridsiatky krajanských organizácií boli najvýznamnejšie torontský Československý kultúrny klub a winnipegská Telovýchovná jednota Sokol. Vo Winnipegu bola v polovici 30. rokov založená aj vplyvná Kanadská slovenská liga, ktorá od začiatku presadzovala myšlienku samostatného Slovenska.

Komunikácia a spolupráca medzi krajanmi bola pre rozľahlosť krajiny nesmierne náročná, a preto zohrával dôležitú úlohu český a slovenský tlač. V Montreale vychádzali od roku 1929 Kanadské noviny, no po finančných problémoch ich vydavateľa boli zastavené. Ich úlohu následne prevzala Nová Vlasť (1934–1948). Slovenskí komunisti vydávali v rokoch 1936–1940 Hlas ľudu a od roku 1941 až do pádu komunizmu v Československu Ľudové zvesti.

Významným pojítkom komunity rozdelenej lokálnymi záujmami sa stala obrana Československa pred nacistickou hrozbou. V Montreale sa napríklad 27. marca 1938 konalo veľké zhromaždenie na podporu československého štátu a bol vytvorený Výbor na obranu Československa, ktorý organizoval zbierky na obranu vlasti.

Po rozpade ČSR v marci 1939 došlo k zjednoteniu krajanskej komunity a v roku 1940 vzniklo Československé národné združenie v Kanade, ktoré podporovalo zahraničný odboj a organizovalo nábor dobrovoľníkov do československých vojenských jednotiek. Kanadskí krajania tiež pomáhali s povojnovou obnovou Československa a významnú úlohu zohrali aj v leteckom výcviku československých pilotov.

Po druhej svetovej vojne nasledovali dve veľké vlny emigrácie — po komunistickom prevrate vo februári 1948 a po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Po roku 1968 poskytla kanadská vláda azyl 12 000 československým utečencom. Podľa kanadského sčítania ľudu z roku 1971 žilo v Kanade 82 000 osôb českého alebo slovenského pôvodu.

Aj keď Česi a Slováci netvoria veľkú etnickú skupinu v Kanade a len malá časť sa aktívne zapája do krajanských spolkov, ich prínos v ekonomickej a kultúrnej oblasti je nezanedbateľný.