{"id":158,"date":"2025-03-16T17:50:36","date_gmt":"2025-03-16T21:50:36","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cssk.ca\/new\/?page_id=158"},"modified":"2025-03-16T17:50:36","modified_gmt":"2025-03-16T21:50:36","slug":"our-story","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/our-community\/our-story\/","title":{"rendered":"N\u00e1\u0161 pr\u00edbeh"},"content":{"rendered":"

\u010ceskoslovensk\u00e9 (dnes \u010cesk\u00e9 a slovensk\u00e9) zdru\u017eenie vzniklo z potreby silnej \u00fastrednej organiz\u00e1cie \u010desk\u00fdch a slovensk\u00fdch krajanov, ktor\u00e1 by pomohla prispie\u0165 po\u010das druhej svetovej vojny k oslobodeniu \u010ceskoslovenska. Hoci tak\u00e1to potreba existovala u\u017e po\u010das prvej svetovej vojny, jednotn\u00fd cie\u013e mnoh\u00fdch z\u00e1ujmovo rozdielnych spolo\u010dnost\u00ed a klubov sa na\u0161iel a\u017e v roku 1939, ke\u010f \u010cSR stratila svoju nez\u00e1vislos\u0165. Pod veden\u00edm slovensk\u00e9ho Kana\u010fana \u0160tefana Rudinsk\u00e9ho z Montrealu a \u010desk\u00e9ho Kana\u010fana Gustava Pr\u00edstupu z Toronta boli prekonan\u00e9 prek\u00e1\u017eky br\u00e1niace zjednoteniu. Vznikol spolo\u010dn\u00fd v\u00fdbor n\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00fd sa zi\u0161iel 7. m\u00e1ja 1939 v Toronte. Tu bolo rozhodnut\u00e9 o zalo\u017een\u00ed N\u00e1rodn\u00e9ho zdru\u017eenia Slov\u00e1kov, \u010cechov a Podkarpatsk\u00fdch Rus\u00ednov v Kanade.<\/span><\/p>\n

V d\u0148och 24.\u201325. j\u00fana 1939 sa konal prv\u00fd kongres v torontskom kostole Church of All Nations. Za pr\u00edtomnosti 140 deleg\u00e1tov bol zvolen\u00fd v\u00fdkonn\u00fd v\u00fdbor, na \u010dele ktor\u00e9ho st\u00e1li \u0160tefan Rudinsk\u00fd ako predseda a Karel Buzek ako gener\u00e1lny tajomn\u00edk. P\u00f4vodn\u00fd n\u00e1zov bol \u010doskoro zmenen\u00fd na \u010ceskoslovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 zdru\u017eenie v Kanade (\u010cSNZ). So Zdru\u017een\u00edm akt\u00edvne spolupracovali prakticky v\u0161etky \u010desk\u00e9 a slovensk\u00e9 organiz\u00e1cie s v\u00fdnimkou separatisticky orientovanej Slovenskej ligy. Po vzniku Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu v marci 1939 sa Liga ocitla v zlo\u017eitej situ\u00e1cii. Mnoho jej vodcov sympatizovalo s Tisov\u00fdm autoritat\u00edvnym re\u017eimom a s Hlinkovou \u013eudovou stranou. Slovensk\u00e1 liga s\u00edce pom\u00e1hala kanadsk\u00e9mu vojnov\u00e9mu \u00fasiliu zbierkami pe\u0148az\u00ed pre \u010cerven\u00fd kr\u00ed\u017e, ale v\u017edy tak \u010dinila oddelene od zvy\u0161ku \u010deskej a slovenskej komunity zjednotenej v \u010ceskoslovenskom n\u00e1rodnom zdru\u017een\u00ed.<\/span><\/p>\n

Z vlastnej iniciat\u00edvy i zo v\u0161eobecn\u00e9ho z\u00e1ujmu boja proti nacistick\u00e9mu Nemecku Zdru\u017eenie r\u00fdchlo r\u00e1stlo \u2013 zo 46 miestnych pobo\u010diek v roku 1939 a\u017e na 86 s pribli\u017ene 6 500 \u010dlenmi na konci roku 1942. Tento v\u00fdvoj podporili cesty organizovan\u00e9 naprie\u010d Kanadou, od v\u00fdchodn\u00e9ho k z\u00e1padn\u00e9mu pobre\u017eiu. Prv\u00fa z t\u00fdchto ciest podnikli Karel Buzek a ved\u00faci slovensk\u00fd \u010dlen Zdru\u017eenia Peter Klimko. \u010eal\u0161iu cestu umo\u017enili kanadsk\u00e9 kluby sen\u00e1torovi Vojtovi Bene\u0161ovi, star\u0161iemu bratovi prezidenta Edvarda Bene\u0161a, a dvom predstavite\u013eom \u010deskoslovensk\u00fdch zahrani\u010dn\u00fdch s\u00edl \u2013 plk. Janovi Ambru\u0161ovi a kpt. Rudolfovi Nekolovi. Posledn\u00fd menovan\u00fd sa po komunistickom prevrate v roku 1948 vr\u00e1til do Kanady, stal sa kanadsk\u00fdm ob\u010danom a vydavate\u013eom t\u00fd\u017edenn\u00edka Nov\u00fd domov (New Homeland). Zdru\u017eenie spravovalo \u010deskoslovensk\u00fd vojnov\u00fd dobro\u010dinn\u00fd fond v Kanade a vyzbieralo pribli\u017ene 330 000 kanadsk\u00fdch dol\u00e1rov na r\u00f4zne \u00fa\u010dely spojen\u00e9 s vojnou a osloboden\u00edm \u010ceskoslovenska. Prispelo tie\u017e k tomu, \u017ee kanadsk\u00e1 vl\u00e1da za\u010dala od apr\u00edla 1941 pova\u017eova\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov \u010deskoslovenskej men\u0161iny v Kanade za ob\u010danov spojeneckej krajiny.<\/span><\/p>\n

Na kongrese v novembri 1945, ktor\u00fd viedol slovensk\u00fd Kana\u010fan z Windsoru J\u00e1n Ga\u017eo, boli stanoven\u00e9 tri hlavn\u00e9 \u00falohy: podpora kanadsk\u00e9ho ob\u010dianstva, udr\u017eiavanie \u010desk\u00e9ho a slovensk\u00e9ho kult\u00farneho dedi\u010dstva a materi\u00e1lna pomoc starej vlasti zni\u010denej vojnou. Posledn\u00fd z t\u00fdchto cie\u013eov sa mohol realizova\u0165 po tom, \u010do sa gener\u00e1lny tajomn\u00edk \u010cSNZ Karel Buzek stal aj v\u00fdkonn\u00fdm riadite\u013eom kanadsk\u00e9ho spojeneck\u00e9ho podporn\u00e9ho fondu Canadian United Allied Relief Fund.<\/span><\/p>\n

Po vojne sa aktivita \u010cSNZ presunula z politickej do soci\u00e1lnej oblasti, od zahrani\u010dn\u00fdch probl\u00e9mov k dom\u00e1cim. V rokoch 1946 a 1947 Zdru\u017eenie predlo\u017eilo dva obsiahle listy kanadsk\u00e9mu sen\u00e1tnemu v\u00fdboru pre imigr\u00e1ciu a pr\u00e1cu, v ktor\u00fdch po\u017eadovalo ur\u010dit\u00e9 legislat\u00edvne zmeny, z ktor\u00fdch mnoh\u00e9 boli v nasleduj\u00facich rokoch prijat\u00e9. \u010cesk\u00e1 a slovensk\u00e1 komunita za\u010dala v tomto obdob\u00ed budova\u0165 Masarykovu halu a Masarykov \u00fastav (Masaryk Memorial Institute) v Scarborough, s\u00fa\u010dasti metropolitn\u00e9ho Toronta.<\/span><\/p>\n

Zdru\u017eenie pohotovo reagovalo na prevzatie moci komunistami v \u010cSR vo febru\u00e1ri 1948 a za\u010dalo sponzorova\u0165 kanadsk\u00fd fond pre \u010deskoslovensk\u00fdch ute\u010dencov. Medzi nov\u00fdmi pris\u0165ahovalcami a starousadl\u00edkmi v Kanade do\u0161lo k rozkolu, ktor\u00fd zabr\u00e1nil efekt\u00edvnej\u0161ej pr\u00e1ci \u010cSNZ najmenej na osem rokov (1948\u20131956). V roku 1949 sa s\u00edce podarilo zalo\u017ei\u0165 Kanadsk\u00fd fond pre \u010deskoslovensk\u00fdch ute\u010dencov (Canadian Fund for Czechoslovak Refugees), ktor\u00fd pri Zdru\u017een\u00ed funguje dodnes, av\u0161ak najm\u00e4 medzi soci\u00e1lne slab\u0161\u00edmi emigrantmi z 20. a 30. rokov sa znova pok\u00fa\u0161ala p\u00f4sobi\u0165 komunistick\u00e1 strana. Udalos\u0165ou, ktor\u00e1 pomohla krajanov stmeli\u0165, bola ma\u010farsk\u00e1 revol\u00facia v roku 1956. Za predsedn\u00edctva Franka N\u011bmca, ktor\u00fd bol \u010deskoslovensk\u00fdm ve\u013evyslancom v Kanade pred rokom 1948, sa Zdru\u017eenie vr\u00e1tilo k pokojnej a u\u017eito\u010dnej pr\u00e1ci.<\/span><\/p>\n

V 60. rokoch sa aktivita \u010cSNS zv\u00fd\u0161ila, op\u00e4\u0165 r\u00e1stol po\u010det pobo\u010diek. Predsedom sa stal Anthony Dai\u010dar z meste\u010dka Batawa, zalo\u017een\u00e9ho Tom\u00e1\u0161om Ba\u0165om, za gener\u00e1lneho tajomn\u00edka bol zvolen\u00fd Ji\u0159\u00ed Corn. V\u00fdznamn\u00fdm funkcion\u00e1rom Zdru\u017eenia z radov \u010dlenov \u010ceskoslovenskej n\u00e1rodne soci\u00e1lnej strany v exile bol aj prof. Vladim\u00edr Krajina. Hoci sa \u010dlensk\u00e9 pr\u00edspevky v porovnan\u00ed s vojnov\u00fdm obdob\u00edm zn\u00ed\u017eili na jednu p\u00e4tinu, bolo z nich st\u00e1le mo\u017en\u00e9 financova\u0165 organizovanie baz\u00e1rov, tane\u010dn\u00fdch z\u00e1bav, divadeln\u00fdch predstaven\u00ed a \u010fal\u0161\u00edch spolo\u010densk\u00fdch podujat\u00ed. V\u00fdznamn\u00fdm projektom bola iniciat\u00edva \u010cSNS ved\u00faca k zriadeniu samostatnej katedry pre \u010desk\u00fa a slovensk\u00fa literat\u00faru na Torontskej univerzite.<\/span><\/p>\n

\u010ceskoslovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 zdru\u017eenie v Kanade, ktor\u00e9 sa od roku 1984 naz\u00fdvalo iba \u010ceskoslovensk\u00e9 zdru\u017eenie a po rozdelen\u00ed \u010ceskoslovenska sa premenovalo na \u010cesk\u00e9 a slovensk\u00e9 zdru\u017eenie v Kanade \u2013 \u010cSSK (Czech and Slovak Association of Canada), ne\u00fanavne poskytovalo podporu a pomoc \u010desk\u00fdm a slovensk\u00fdm ute\u010dencom a v tomto zmysle udr\u017eiavalo styky s feder\u00e1lnou a provin\u010dn\u00fdmi vl\u00e1dami v Kanade. V kanadskej politike, usiluj\u00facej sa o vytvorenie multikult\u00farnej spolo\u010dnosti, zohr\u00e1vaj\u00fa krajansk\u00e9 spolky a organiz\u00e1cie tradi\u010dne v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu. Stoj\u00ed za zmienku, \u017ee Zdru\u017eenie bolo jednou z 36 krajansk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed zast\u00fapen\u00fdch v Kanadskej etnokult\u00farnej rade, ktor\u00e1 sa podie\u013eala na presaden\u00ed dodnes platn\u00e9ho multikult\u00farneho z\u00e1kona C 96.<\/span><\/p>\n

V roku 1999 \u010cSSK osl\u00e1vilo 60. v\u00fdro\u010die svojho trvania. V janu\u00e1ri 2000 malo 14 pobo\u010diek v r\u00f4znych kanadsk\u00fdch provinci\u00e1ch s celkovo asi 3 800 platiacimi \u010dlenmi, a to v mest\u00e1ch: Batawa-Belleville, Calgary, Edmonton, Halifax, Hamilton, Kingston, Kitchener-Waterloo-Guelph, London, Montreal, Ottawa, Toronto, St. Catharines, Vancouver a Winnipeg. Vrcholn\u00fdm org\u00e1nom Zdru\u017eenia je v\u00fdro\u010dn\u00e9 zasadnutie (kongres), ktor\u00e9 ka\u017edoro\u010dne schva\u013euje finan\u010dn\u00e9 v\u00fdkazy a spr\u00e1vy jednotliv\u00fdch z\u00e1stupcov a v\u00fdborov. Medzi kongresmi riadi Zdru\u017eenie N\u00e1rodn\u00e1 rada, ktor\u00e1 pozost\u00e1va zo siedmich volen\u00fdch z\u00e1stupcov, \u0161tyroch predsedov st\u00e1lych v\u00fdborov (imigra\u010dn\u00fd, soci\u00e1lny, organiza\u010dn\u00fd a integra\u010dn\u00fd, kult\u00farny a informa\u010dn\u00fd) a zo 6 \u2013 12 volen\u00fdch \u010dlenov. V rade taktie\u017e zasad\u00e1 b\u00fdval\u00fd predseda z predch\u00e1dzaj\u00faceho funk\u010dn\u00e9ho obdobia, ktor\u00e9 trv\u00e1 dva roky. Zdru\u017eenie m\u00e1 svojich z\u00e1stupcov pre z\u00e1padn\u00fa, stredn\u00fa a v\u00fdchodn\u00fa Kanadu, rev\u00edzorov a p\u00e4\u0165\u010dlenn\u00fd zmierovac\u00ed s\u00fad na urovn\u00e1vanie sporov medzi \u010dlenmi. \u0160es\u0165desiat percent v\u00fddavkov spojen\u00fdch s veden\u00edm imigra\u010dnej agendy v torontskom \u00fastred\u00ed hrad\u00ed kanadsk\u00e1 feder\u00e1lna vl\u00e1da, zvy\u0161ok pokr\u00fdvaj\u00fa \u010dlensk\u00e9 pr\u00edspevky. Tla\u010dov\u00fdm org\u00e1nom Zdru\u017eenia je V\u011bstn\u00edk \u010cSSK\/CSAC Newsletter, jednotliv\u00e9 pobo\u010dky okrem toho vyd\u00e1vaj\u00fa vlastn\u00e9 periodik\u00e1.<\/span><\/p>\n

Torontsk\u00e1 pobo\u010dka \u010cSSK v s\u00fa\u010dasnosti pre svojich \u010dlenov organizuje tane\u010dn\u00e9 kurzy, besedy, liter\u00e1rne podujatia v \u010deskej re\u0161taur\u00e1cii U Vlasti\u010dky a koncerty starej \u010deskej hudby. Z iniciat\u00edvy Petra Munka pravidelne vych\u00e1dza preh\u013ead \u010dl\u00e1nkov z anglo-americk\u00e9ho tla\u010de o \u010ceskej republike. Telev\u00edzne \u0161t\u00fadio Okno (Josef \u010cerm\u00e1k a re\u017eis\u00e9r Milo Kub\u00edk) zaznamen\u00e1va mnoho v\u00fdznamn\u00fdch kult\u00farnych a politick\u00fdch podujat\u00ed, na ktor\u00fdch sa Zdru\u017eenie podie\u013ea. Spomen\u00fa\u0165 m\u00f4\u017eeme napr\u00edklad koncert k 60. v\u00fdro\u010diu vzniku \u010cSR v roku 1988, n\u00e1v\u0161tevu prezidenta V\u00e1clava Havla v roku 1990, prv\u00fa inscen\u00e1ciu Predanej nevesty v Kanade, ktor\u00e1 sa hrala v Toronte v roku 1994, a od roku 1990 zaznamen\u00e1van\u00e9 predstavenia Nov\u00e9ho divadla, organizovan\u00e9 v spolupr\u00e1ci s \u010desk\u00fdmi a slovensk\u00fdmi profesion\u00e1lnymi hercami. Mimoriadnu dokument\u00e1rnu a historick\u00fa hodnotu maj\u00fa profily v\u00fdznamn\u00fdch osobnost\u00ed \u010deskoslovensk\u00e9ho exilu v Kanade (Josef \u0160kvoreck\u00fd, Zdena Salivarov\u00e1, Tom\u00e1\u0161 Ba\u0165a, Ota Hora, Karel Buzek, Ji\u0159\u00ed Corn, Rudolf H\u00e1sek, Oskar Morawetz, J\u00e1n Smerek, Otakar \u0160irek, Anna \u0160irekov\u00e1, Emilie Pe\u0159inov\u00e1, Ji\u0159\u00ed Traxler, Jan Waldauf, Walter Dufek, Milo Kom\u00ednek) a prof. H. G. Skillinga, kanadsk\u00e9ho historika zaoberaj\u00faceho sa \u010deskoslovensk\u00fdmi dejinami. Ch\u00fdba v\u0161ak profil Vladim\u00edra Krajinu, s ktor\u00fdm redaktorka Anita Machov\u00e1 aspo\u0148 zaznamenala rozhlasov\u00fd rozhovor pre Radio Canada International.<\/span><\/p>\n

V spolupr\u00e1ci s touto telev\u00edznou skupinou nato\u010dila \u010cesk\u00e1 telev\u00edzia Ostrava v roku 1992 \u0161tvordielny seri\u00e1l o \u010desk\u00fdch a slovensk\u00fdch krajoch v Kanade pod n\u00e1zvom Kanadsk\u00e1 mozaika (1. Drsn\u00e1 i vl\u00eddna, 2. Torontsk\u00e9 sn\u00edvanie, 3. Podnikanie ako sen, 4. \u010clovek nie je nikde s\u00e1m).<\/span><\/p>\n

Kontakty \u010cSSK s domovom boli nadviazan\u00e9 po roku 1989. Na spolo\u010dn\u00fdch stretnutiach so z\u00e1stupcami zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru Poslaneckej snemovne \u010cR pre styky s krajanmi a komisie pre krajanov Sen\u00e1tu \u010cR sa v priebehu 90. rokov prerokov\u00e1vali ot\u00e1zky dvojit\u00e9ho ob\u010dianstva, kore\u0161ponden\u010dn\u00e9ho volebn\u00e9ho pr\u00e1va, dokon\u010denia re\u0161tit\u00faci\u00ed osobn\u00e9ho majetku a u\u013eah\u010denia n\u00e1vratu krajanov do vlasti. Krajansk\u00e9 organiz\u00e1cie v Kanade na v\u00e4\u010d\u0161ine rokovan\u00ed zastupoval Milo\u0161 \u0160uchma z Ottawy. Po\u010das leta a jesene 1997 Zdru\u017eenie zorganizovalo zbierku na pomoc oblastiam postihnut\u00fdm povod\u0148ami. Suma vo v\u00fd\u0161ke 100 000 kanadsk\u00fdch dol\u00e1rov bola zaslan\u00e1 do vlasti prostredn\u00edctvom \u010cerven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea.<\/span><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u010ceskoslovensk\u00e9 (dnes \u010cesk\u00e9 a slovensk\u00e9) zdru\u017eenie vzniklo z potreby silnej \u00fastrednej organiz\u00e1cie \u010desk\u00fdch a slovensk\u00fdch krajanov, ktor\u00e1 by pomohla prispie\u0165 po\u010das druhej svetovej vojny k oslobodeniu \u010ceskoslovenska. Hoci tak\u00e1to potreba existovala u\u017e po\u010das prvej svetovej vojny, jednotn\u00fd cie\u013e mnoh\u00fdch z\u00e1ujmovo rozdielnych spolo\u010dnost\u00ed a klubov sa na\u0161iel a\u017e v roku 1939, ke\u010f \u010cSR stratila svoju nez\u00e1vislos\u0165. […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":15,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-158","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/158","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=158"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/158\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":159,"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/158\/revisions\/159"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/15"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=158"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}