{"id":156,"date":"2025-03-16T17:44:46","date_gmt":"2025-03-16T21:44:46","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cssk.ca\/new\/?page_id=156"},"modified":"2025-03-16T17:44:46","modified_gmt":"2025-03-16T21:44:46","slug":"the-history-of-czechs-and-slovaks-in-canada","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/our-community\/the-history-of-czechs-and-slovaks-in-canada\/","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria \u010cechov a Slov\u00e1kov v Kanade"},"content":{"rendered":"

Nikto u\u017e asi presne nezist\u00ed, kto bol prv\u00fdm \u010cechom, ktor\u00fd vst\u00fapil na p\u00f4du dne\u0161nej Kanady. Styky \u010desk\u00fdch kraj\u00edn s Kanadou maj\u00fa star\u00e9 korene. V tejto s\u00favislosti sa \u010dasto spom\u00edna osobnos\u0165 princa Ruprechta Falck\u00e9ho, naroden\u00e9ho 17. decembra 1619 v Prahe, ktor\u00fd sa od roku 1661 podie\u013eal ako prv\u00fd guvern\u00e9r Spolo\u010dnosti Hudsonovho z\u00e1livu na dob\u00fdvan\u00ed Kanady. V 18. storo\u010d\u00ed p\u00f4sobili v Kanade moravsk\u00ed bratia, av\u0161ak vo v\u00e4\u010d\u0161om meradle za\u010dali \u010desk\u00ed vys\u0165ahovalci prich\u00e1dza\u0165 do Kanady a\u017e v poslednej tretine 19. storo\u010dia spolu s \u010fal\u0161\u00edmi emigrantmi z Rak\u00fasko-Uhorska. Patrili k nim aj \u0161tyria \u010desk\u00ed farm\u00e1ri (Junek, Pangr\u00e1c, Dole\u017eal a Skokan), ktor\u00ed sa v roku 1884 usadili v Saskatchewane a zalo\u017eili osadu Kol\u00edn bl\u00edzko meste\u010dka Esterhazy, pomenovan\u00e9ho pod\u013ea majite\u013ea Prvej uhorsko-americkej os\u00edd\u013eovacej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 vys\u0165ahovalcom sprostredkov\u00e1vala vlastn\u00edctvo p\u00f4dy.<\/span><\/p>\n

O prvej vlne emigr\u00e1cie z \u010desk\u00fdch kraj\u00edn, ktor\u00e1 sa skon\u010dila v roku 1914, nem\u00e1me presn\u00e9 \u00fadaje, preto\u017ee vtedaj\u0161ie \u0161tatistiky zaznamen\u00e1vali len \u0161t\u00e1tnu pr\u00edslu\u0161nos\u0165, nie n\u00e1rodnos\u0165 pris\u0165ahovalcov. A\u017e s\u010d\u00edtanie obyvate\u013estva Kanady po prvej svetovej vojne v roku 1920, ke\u010f u\u017e existovalo samostatn\u00e9 \u010ceskoslovensko, preuk\u00e1zalo, \u017ee v Kanade \u017eije 8 840 \u010cechov a Slov\u00e1kov. Obe etnik\u00e1 sa usadzovali najm\u00e4 v Montreale, Toronte a Winnipegu. Medzi pris\u0165ahovalcami prevl\u00e1dali robotn\u00edci a remeseln\u00edci, no nech\u00fdbali ani po\u013enohospod\u00e1ri, ktor\u00ed sa s\u00fastre\u010fovali do vidieckych os\u00e1d, najm\u00e4 v Alberte (jedna z nich nesie meno Prague), v Britskej Kolumbii a v Ont\u00e1riu. Pr\u00edliv vys\u0165ahovalcov z \u010ceskoslovenska do Kanady v 20. rokoch prudko r\u00e1stol \u2014 v roku 1922 pri\u0161lo do Kanady 110 os\u00f4b, v roku 1928 u\u017e 8 184, \u010do bola viac ne\u017e polovica vtedaj\u0161\u00edch \u010deskoslovensk\u00fdch vys\u0165ahovalcov do z\u00e1moria. V 30. rokoch sa v\u0161ak v d\u00f4sledku hospod\u00e1rskej kr\u00edzy tento pr\u00edliv spomalil, pri\u010dom niektor\u00ed sa dokonca vr\u00e1tili do starej vlasti. Napriek tomu kr\u00e1tko pred vypuknut\u00edm druhej svetovej vojny \u017eilo v Kanade viac ne\u017e 40 000 krajanov (vr\u00e1tane Karpatorusov), z ktor\u00fdch v\u00e4\u010d\u0161ina boli Slov\u00e1ci (26 000, teda takmer 65 %). Tieto po\u010dty pribli\u017ene zodpovedaj\u00fa aj odhadu dr. Hn\u00edzda, zamestnanca \u010deskoslovensk\u00e9ho gener\u00e1lneho konzul\u00e1tu v Montreale, ktor\u00fd v roku 1937 uviedol, \u017ee v Kanade \u017eije 35 000 \u010cechoslov\u00e1kov, z toho 1\/5 \u010cechov, 3\/5 Slov\u00e1kov a zvy\u0161ok tvorili Nemci, Ma\u010fari, Poliaci, \u017didia a Podkarpatsk\u00ed Rus\u00edni.<\/span><\/p>\n

Prv\u00e9 krajansk\u00e9 spolky vznikali pri kostoloch a mali n\u00e1bo\u017eensk\u00fd charakter. Najstar\u0161ou svetskou organiz\u00e1ciou bol telov\u00fdchovn\u00fd spolok Sokol, ktor\u00fd zalo\u017eili \u010desk\u00ed ban\u00edci vo Franken v roku 1912. K mas\u00edvnej\u0161iemu zakladaniu spolkov, ktor\u00e9 zdru\u017eovali krajanov roztr\u00fasen\u00fdch po celej Kanade, v\u0161ak do\u0161lo a\u017e v medzivojnovom obdob\u00ed. Z tridsiatky krajansk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed boli najv\u00fdznamnej\u0161ie torontsk\u00fd \u010ceskoslovensk\u00fd kult\u00farny klub a winnipegsk\u00e1 Telov\u00fdchovn\u00e1 jednota Sokol. Vo Winnipegu bola v polovici 30. rokov zalo\u017een\u00e1 aj vplyvn\u00e1 Kanadsk\u00e1 slovensk\u00e1 liga, ktor\u00e1 od za\u010diatku presadzovala my\u0161lienku samostatn\u00e9ho Slovenska.<\/span><\/p>\n

Komunik\u00e1cia a spolupr\u00e1ca medzi krajanmi bola pre roz\u013eahlos\u0165 krajiny nesmierne n\u00e1ro\u010dn\u00e1, a preto zohr\u00e1val d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu \u010desk\u00fd a slovensk\u00fd tla\u010d. V Montreale vych\u00e1dzali od roku 1929 Kanadsk\u00e9 noviny, no po finan\u010dn\u00fdch probl\u00e9moch ich vydavate\u013ea boli zastaven\u00e9. Ich \u00falohu n\u00e1sledne prevzala Nov\u00e1 Vlas\u0165 (1934\u20131948). Slovensk\u00ed komunisti vyd\u00e1vali v rokoch 1936\u20131940 Hlas \u013eudu a od roku 1941 a\u017e do p\u00e1du komunizmu v \u010ceskoslovensku \u013dudov\u00e9 zvesti.<\/span><\/p>\n

V\u00fdznamn\u00fdm poj\u00edtkom komunity rozdelenej lok\u00e1lnymi z\u00e1ujmami sa stala obrana \u010ceskoslovenska pred nacistickou hrozbou. V Montreale sa napr\u00edklad 27. marca 1938 konalo ve\u013ek\u00e9 zhroma\u017edenie na podporu \u010deskoslovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu a bol vytvoren\u00fd V\u00fdbor na obranu \u010ceskoslovenska, ktor\u00fd organizoval zbierky na obranu vlasti.<\/span><\/p>\n

Po rozpade \u010cSR v marci 1939 do\u0161lo k zjednoteniu krajanskej komunity a v roku 1940 vzniklo \u010ceskoslovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 zdru\u017eenie v Kanade, ktor\u00e9 podporovalo zahrani\u010dn\u00fd odboj a organizovalo n\u00e1bor dobrovo\u013en\u00edkov do \u010deskoslovensk\u00fdch vojensk\u00fdch jednotiek. Kanadsk\u00ed krajania tie\u017e pom\u00e1hali s povojnovou obnovou \u010ceskoslovenska a v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu zohrali aj v leteckom v\u00fdcviku \u010deskoslovensk\u00fdch pilotov.<\/span><\/p>\n

Po druhej svetovej vojne nasledovali dve ve\u013ek\u00e9 vlny emigr\u00e1cie \u2014 po komunistickom prevrate vo febru\u00e1ri 1948 a po inv\u00e1zii vojsk Var\u0161avskej zmluvy v roku 1968. Po roku 1968 poskytla kanadsk\u00e1 vl\u00e1da azyl 12 000 \u010deskoslovensk\u00fdm ute\u010dencom. Pod\u013ea kanadsk\u00e9ho s\u010d\u00edtania \u013eudu z roku 1971 \u017eilo v Kanade 82 000 os\u00f4b \u010desk\u00e9ho alebo slovensk\u00e9ho p\u00f4vodu.<\/span><\/p>\n

Aj ke\u010f \u010cesi a Slov\u00e1ci netvoria ve\u013ek\u00fa etnick\u00fa skupinu v Kanade a len mal\u00e1 \u010das\u0165 sa akt\u00edvne zap\u00e1ja do krajansk\u00fdch spolkov, ich pr\u00ednos v ekonomickej a kult\u00farnej oblasti je nezanedbate\u013en\u00fd.<\/span><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Nikto u\u017e asi presne nezist\u00ed, kto bol prv\u00fdm \u010cechom, ktor\u00fd vst\u00fapil na p\u00f4du dne\u0161nej Kanady. Styky \u010desk\u00fdch kraj\u00edn s Kanadou maj\u00fa star\u00e9 korene. V tejto s\u00favislosti sa \u010dasto spom\u00edna osobnos\u0165 princa Ruprechta Falck\u00e9ho, naroden\u00e9ho 17. decembra 1619 v Prahe, ktor\u00fd sa od roku 1661 podie\u013eal ako prv\u00fd guvern\u00e9r Spolo\u010dnosti Hudsonovho z\u00e1livu na dob\u00fdvan\u00ed Kanady. V […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":15,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-156","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/156","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=156"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/156\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":157,"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/156\/revisions\/157"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/15"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cssk.ca\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=156"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}